Úroveň syndrómu vyhorenia a pohľad učiteľov na distančné vzdelávanie počas pandémie Covid-19 na Slovensku
DOI:
https://doi.org/10.14712/23362189.2022.2052Klíčová slova:
syndróm vyhorenia, covid-19, učitelia, distančná forma vyučovania, zhluková analýzaAbstrakt
Cieľom príspevku je identifikovať úroveň syndrómu vyhorenia učiteľov na Slovensku počas distančnej formy vyučovania a zároveň zmapovať skúsenosti a prežívanie učiteľov počas spomínanej formy vyučovania.
Metódy: K výskumným metódam patril Dotazník syndrómu vyhorenia MBI-ED a otvorené otázky. Získané dáta boli analyzované prostredníctvom štatistickej analýzy a kvalitatívneho kódovania.
Výsledky: Štatistická analýza ukázala, že najmä učitelia na druhom stupni základných škôl a stredoškolskí učitelia sú rizikoví z hľadiska syndrómu vyhorenia a jeho ďalšieho prehlbovania. Kvalitatívna analýza odhalila faktory, ktoré učitelia počas distančnej formy vyučovania hodnotili pozitívne i negatívne.
Závery: Determinantom, ktorý pôsobil na vyčerpanie učiteľov počas distančnej formy vyučovania bolo spojenie dvoch faktorov: a) zvýšenie náročnosti na prípravu na vyučovanie a b) nezáujem až ľahostajnosť žiakov k vyučovaciemu procesu. 19 % učiteľov trpí vysokým stupňom syndrómu vyhorenia vo všetkých jeho faktoroch.
Reference
Atroszko, P. A., Demetrovics, Z., & Mark, D. G. (2020). Work addiction, obsessive-compulsive personality disorder, burn-out, and global burden of disease: implications from the ICD-11. International Journal of Environmental Research and Public Health, 17(2): 660.
https://doi.org/10.3390/ijerph17020660
PMid:31968540 PMCid:PMC7014139
Bakker, A. B., & Demerouti, E. (2007). The job demands-resources model: state of the art. Journal of Managerial Psychology, 22(3), 309-328.
https://doi.org/10.1108/02683940710733115
Baranovská, A., & Doktorová D. (2014). The need to create a cognitive structure for primary and secondary school teachers in relation to the degree of burnout and emotional intelligence. International Multidisciplinary Scientific Conference on Social Sciences and Arts SGEM2014 (s. 491-498).
https://doi.org/10.5593/sgemsocial2014/B11/S1.064
Čopková, R. (2021). The relationship between burnout syndrome and boreout syndrome of secondary school teachers during COVID-19. Journal of Pedagogical Research, 5(2), 138-151.
https://doi.org/10.33902/JPR.2021269824
Daniel, J., & Sarmány-Schuller, I. (2020). Burnout in teacher's profession: age years of practice and some disorders. Studia Psychologica, 42 ,1-2.
Fričová, J., Kohútová, K., & Štefáková, L. (2020). Burnout syndrome in relation to the sensitivity of nurses, teachers and social workers. International Conference on Innovations in Science and Education, March 18-20, 2020, Prague.
https://doi.org/10.12955/pss.v1.45
Gadušová, Z., & Hašková, A. (2021). Investigation of stressors teachers face in schools. Education and Self Development, 16(3),192-203.
https://doi.org/10.26907/esd.16.3.16
García-Carmona, M., Marín, M. D., & Aguayo, R. (2019). Burnout syndrome in secondary school teachers: a systematic review and meta-analysis. Social Psychology of Education, 22, 189-208.
https://doi.org/10.1007/s11218-018-9471-9
Hobfoll, S. E., & Freedy, J. (1993). Conservation of resources: a general stress theory applied to burnout. In W. B. Schaufeli, C. Maslach & T. Marek (Eds.), Professional burnout: recent developments in theory and research (s. 115-129). New York: Taylor & Francis.
https://doi.org/10.4324/9781315227979-9
Chambers Mack, J., Johnson, A., Jones-Rincon, A., Tsatenawa, V., & Howard, K. (2019). Why do teachers leave? A comprehensive occupational health study evaluating intent-to-quit in public school teachers. Journal of Applied Biobehavioral Research, 24(1), e12160.
https://doi.org/10.1111/jabr.12160
Kačmárová, M., & Kravcová, M. (2011). Zdroje stresu a stratégie zvládania v učiteľskej profesii. In Zborník z medzinárodnej vedeckej elektronickej konferencie pre doktorandov, vedeckých pracovníkov a mladých vysokoškolských učiteľov (s. 215-224). Prešovská univerzita v Prešově.
Khuri, Z. (2020). Syndrom vyhoření u arabských učitelek v Izraeli ve vztahu k vybraným organizačním proměnným. Studia paedagogica, 25(1), 179.
https://doi.org/10.5817/SP2020-1-8
Klapproth, F., Federkeil, L., Heinschke, F., & Jungmann, T. (2020). Teachers' experiences of stress and their coping strategies during COVID-19 induced distance teaching. Journal of Pedagogical Research, 4(4), 444-452.
https://doi.org/10.33902/JPR.2020062805
Kohútová, K., & Almašiová, A. (2018). Typology of adolescents in terms of their leisure-time substance use. Adiktologie, 18(3-4), 179-187.
Koróny, S. (2007). Dvojkroková zhluková analýza stavebných podnikov. Forum Statisticum Slovacum, 4, 68-73.
Kövérová, E. Pekárová, V., Kolcunová, L., Ferenčíková, P., Rajčániová, E., & Tomšik, R. (2021). Obsah slovného hodnotenia na prvom a druhom stupni základnej školy počas pandémie koronavírusu (SARS-CoV-2). Pedagogika.sk, 12(1), 18-34.
Kraft, M. A., Simon, N. S., & Lyon, M. A. (2020). Sustaining a sense of success: the importance of teacher working conditions during the COVID-19 pandemic. EdWorking Paper, 20-279.
https://doi.org/10.3102/1687449
Leiter, M. P., Bakker, A. B., & Maslach, C. (2014). Burnout at work: a psychological perspective. London: Taylor and Francis.
https://doi.org/10.4324/978131589416
Lewis-Beck, M. S., Bryman, A., & Futing Liao, T. (2004). The Sage encyclopedia of social science research methods. London: Sage.
https://doi.org/10.4135/9781412950589
Loziak, A., & Fedáková, D. (2021). Porovnanie pracovného stresu učiteliek/učiteľov základných škôl v roku 2018 a v roku 2020, v priebehu pandémie koronavírusu Covid-19. Konference psychologie práce a organizace.
https://doi.org/10.31577/2020.978-80-89524-51-8.16
Loziak, A., Fedáková, D., & Čopková, R. (2020). Work-related stressors of female teachers during COVID-19 school closure. Journal of Women's Entrepreneurship and Education, 3-4, 59-78.
Ma, K., Chutiyami, M., Zhang, Y., & Nicoll, S. (2021). Online teaching self-efficacy during COVID-19: changes, its associated factors and moderators. Education and Information Technologies, 26, 6675-6697.
https://doi.org/10.1007/s10639-021-10486-3
PMid:33723481 PMCid:PMC7946405
MacIntyre, P. D., Gregersen, T., & Mercer, S. (2020). Language teachers' coping strategies during the COVID-19 conversion to online teaching: Correlations with stress, wellbeing and negative emotions. System, 94, 102352.
https://doi.org/10.1016/j.system.2020.102352
PMCid:PMC7443158
Mareš, J. (2013). Pedagogická psychologie. Praha: Portál.
Maslach, C., & Jackson, S. E. (1981). The measurement of experienced burnout. Journal of Organizational Behavior, 2(2), 99-113.
https://doi.org/10.1002/job.4030020205
Mooi, E., & Sarstedt, A. (2011). Concise guide to market research. Berlin: Springer.
https://doi.org/10.1007/978-3-642-12541-6
Al Mutair, A. et al. (2020). Examining and adapting the psychometric properties of the maslach Burnout Inventory-Health Services Survey (MBI-HSS) among healthcare professionals. Applied Sciences, 10(5).
https://doi.org/10.3390/app10051890
Novocký, M., & Orosová, R. (2019). The relationship between professional reflection and burnout syndrome in secondary school teachers. AD ALTA - Journal of Interdisciplinary Research, 9(2), 251-260.
Oberle, E., & Schonert-Reichl, K. A. (2016). Stress contagion in the classroom? The link between classroom teacher burnout and morning cortisol in elementary school students. Social Science & Medicine, 159, 30-37.
https://doi.org/10.1016/j.socscimed.2016.04.031
PMid:27156042
Petlák, E., & Baranovská, A. (2016). Stres v práci učiteľa a syndróm vyhorenia. Bratislava: Wolters Kluwer.
Petrie, C. (2020). Current opportunities and challenges on Covid-19 in education. In Spotlight: quality education for all during Covid-19 crisis. OECD/Hundred Research Report 011.
Ráczová, B., & Köverová, M. (2020). Konfirmačná faktorová analýza slovenskej verzie dotazníka MBI-HSS pre pomáhajúce profesie. Československá psychologie, 64(3), 272-287.
Schaufeli, W. B. (2017). Applying the Job Demands-Resources model: a 'how to' guide to measuring and tackling work. Organizational Dynamics, 46(2), 120-132.
https://doi.org/10.1016/j.orgdyn.2017.04.008
Shin, H., Noh, H., Jang, Y., Park, Y. M., & Lee, S. M. (2013). A longitudinal examination of the relationship between teacher burnout and depression. Journal of Employment Counseling, 50(3), 124-137.
https://doi.org/10.1002/j.2161-1920.2013.00031.x
Smetáčková, I., & Štech, S. (2021). Obavy rodičů žáků 1. stupně základních skol: Co ukázalo uzavření škol? Studia paedagogica, 26(1), 9.
https://doi.org/10.5817/SP2021-1-1
Viktorová, I. (2020). Jak učitelé vnímají komunikaci s rodiči: spokojení vs. vyhořelí. Pedagogika, 70(1), 29-42.
https://doi.org/10.14712/23362189.2019.1343
Urbanovská, E. (2011). Profesní stresory učitelů a syndrom vyhoření. Škola a zdraví, 21, 309-322.